Prezraďte nám ako ste sa dostali do nášho klubu a ako si spomínate na svoje začiatky v  Snipers? 

Lea: "Niekedy v roku 2019 som na turnaji Slovak floorball cup, kde som bola za Michalovce spoznala zopár Sniperáčok.  Dosť som si s nimi ľudsky sadla a v rámci srandy sme polemizovali o tom, že prídem do Snipers. Srandy sa stali realitou a po nespokojnosti v Košickom klube a následne aj jeho rozpade moje kroky smerovali práve do Snipers Bratislava. Začiatky boli smolné nakoľko moja prvá sezóna bola práve Covidová a po jednom kole bola ukončená. Ale potom som naskočila na vlak , s tímom sa nám neskôr podarilo vyhrať tretie miesto v 1. lige. Cítila som aj na sebe veľké progresy po určitom čase v Snipers. Tréneri aj baby ma super prijali a dodnes som rada za rozhodnutie ísť práve do tohto klubu." 

Sašo: "Plánoval som zmenu klubu a celkovo svoj kariérny rast ešte rok predtým ako som prišiel do Snipers. Po dobrom výkone na turnaji Czech open ma spozorovali dobré tímy, ku ktorým som následne chcel prestúpiť, ale kvôli Covidu to nebolo možné. Ale dostal sa ku mne kontakt na Vladimíra Roziaka, s ktorým sme sa priamo začali baviť o možnosti prestupu do Snipers. Poslal som svoje zostrihy zo zápasov a vzájomne sme sa dohodli spolupracovať, aby som mohol pricestovať na Slovensko. Vedel som,  že máme rozdiel medzi štýlom hry na Ukrajine a na Slovensku. Chcel som sa zlepšiť, a preto som sem prišiel. Vždy som mal ambície byť dobrý hráč a zlepšovať sa. Začiatok bol veľmi dobrý, vychádzal som dobre s chalanmi a celkovo ma podporovali. Rýchlo som sa naučil jazyk a nasledovne zlepšoval svoj výkon a florbalovú praktiku v Snipers. "

Čo sa za ten čas v klube zmenilo a ako ste sa zmenili Vy? 

Lea: "V klube sa zmenilo najmä to, že sa pomaly klub približuje k nejakej profesionalite. Každým rokom ponúka hráčom stále viac a to je veľkým prínosom pre hráčov. Celkovo klub prosperuje a dostáva sa viac do povedomia ľudí, či už skvelou prácou s mládežou alebo výborným prezentovaním sa na sociálnych sieťach. Ako prvý klub na Slovensku Snipers zaviedlo aj podcast, čo môže viac ľudom priblížiť tento šport a zákulisie z kabíny.  "

"Myslím, že som vždy bola, a do určitej miery som šialená a ťažko zvládnuteľná povaha. V Snipers mi tréneri pomohli zvládať svoje občasné výbuchy (aj keď miestami sa nejaký nájde) a celkovo keďže som tu prišla ešte ako študentka strednej školy, som tu dospela a vyformovala svoju osobnosť. "

Sašo : "Pre mňa ako pre hráča mužov bolo dôležité cítiť sa pohodlne a nemyslieť na zbytočné veci okrem zápasu. Preto klub robil všetko možné aby dosiahol tento cieľ a zlepšil podmienky pre hráčov. Robia dobrú prácu s mládežou a dávajú hráčom dôveru a čas, preto vedia tvoriť hru na ploche."

"Čo sa týka mňa, tak som vždy zameral na útok a na to, aby som dal čo najviac gólov. Snipers mi ale pomohlo sa viac sústrediť aj na obranu, preto som mal viditeľný rozdiel gólov a asistencií. Vďaka tomu viac tvorím, ale zároveň štatisticky som už dával menej gólov, čo nebolo pre mňa dobre lebo bol som zvyknutý na góly. Ale pridalo sa mi viac skúseností a hry na lopte a to mi veľmi pomôže na medzinárodnej úrovni."

Aký si typ hráča /hráčky ako by si sa popísala/a? 

Lea: "Záleží v akom slova zmysle. Na jednej strane viem byť veľmi výbušná a emočná. Ale na druhej som strašný drieč a idem si odhodlane vždy za cieľmi. Zbožňujem sa vŕtať v taktike a polemizovať, či následne prevádzať do praktickej časti nové skills. Sama by som sa nevedela opísať. Ale každý kto ma pozná, má určite svoj názor."

Sašo : "Časom som menil svoj štýl ako som spomínal v predošlej otázke. Teraz si viem povedať, že som kľudný hráč a nemám zbytočné emócie počas zápasov. Mam rád, keď máme nastavený cieľ a taktiku na zápas, a taktiež, keď spĺňame pokyny a improvizovať. Ale ako náhle súper fauluje veľa, tak ma to vie vytočiť a začnem sa snažiť zachytiť každú jednu prihrávku a začnem byť nalepený na hráčovi, aby som ho obral v tom momente, keď dostane loptu."

Je doma častou témou rozhovorov florbal ? Aké máte koníčky okrem florbalu? 

Lea: "Veľmi častou. Florbal je pre nás neodmysliteľná časť životov a určitý životný štýl. Preto som rada, že mám partnera, s ktorým sa o tom môžeme veľa rozprávať. O to viac sa vieme chápať a tolerovať aj čo sa týka tréningov a zápasov. Okrem diskusie o florbale, samozrejme u nás sa klasické programy v televízore nepozerajú. Buď ide florbal - najmä švédsky a český alebo nejaký dobrý film. Medzi koníčky okrem florbalu patrí u mňa jednoznačne posilňovňa a dobrý oddych pod dekou a dobrým filmom....alebo florbalom."   

Sašo: "Určite áno, súhlasím s tým, čo povedala Lea. Je dôležité, keď partner rozumie a vyzná sa do toho, čo ťa baví a obzvlášť, keď to robí aj práve ten partner. Okrem florbalu mám rád všetky fyzické aktivity, rôzne športy, a stolné hry."

Chystáte sa váš vzťah spečatiť aj oficiálne? 

Spolu : Áno určite. Je to ale finančne náročná záležitosť. Okrem iného máme aj menšie prekážky v získaní dokumentov.  Určite na to netlačíme, ale obaja sme toho názoru vstúpiť na ďalšiu životnú metu spoločne."

Aký je váš najväčší florbalový zážitok?

Lea: "Je ich mnoho. Čo sa týka Snipers to bol určite postup do extraligy žien, bolo to plné emócií a šťastia. Taktiež som si v roli asistentky trénera Petra Pauhofa u mladších kategórií zažila mnoho turnajov a majstrovstiev. A čo si budeme hovoriť, detská úprimná radosť je to najkrajšie. "

"Čo sa týka celkovo bol asi môj prvý tréning v zahraničí. V živote som nezažila toľko florbalovej eufórie spojenej s drinou a zároveň to ako človek cíti florbalového ducha a srdce z každého v hale. Neopísateľný pocit, to musí každý zažiť."

Sašo: "Ťažko povedať jeden zážitok, lebo ich bolo viac a každý bol svojim spôsobom pekný. Napríklad výhra s ukrajinskou reprezentáciou vo Švédsku na turnaji Euro power challenge, kde sme porazili tri tímy a vyhrali finále, kde rozhodol zápas gól v čase 59: 59. Mám veľa zápasov, kde som rozhodol v posledných sekundách alebo minútach, to dávam ako zážitky dokopy. Dá sa o tom hovoriť a spomínať veľa, ale nestačí jeden článok na to, lebo každý deň s florbalom je v nejakej miere zážitok."

Lea ty si prišla do Snipers ako hráčka. Ako vznikol tvoj prerod do brankárskej výstroje a čo je v bránke ľahšie a naopak ťažšie ? Podporoval ťa v tom Sašo? Sašo tvoj názor?

Lea: "Prerod vznikol úplne náhodou. Zhodou náhod do jednej sezóny to vyzeralo tak, že nebudeme mať žiadnu stabilnú brankárku. Ja som v tomto taký blázon a povedala som, že tú rolu rada prevezmem. Reakcie okolia boli skôr negatívne, nakoľko už aj pár rokov bojujem s problémom kolena a nie každý je zástancom týchto “prerodov”. Ja som sa ale nenechala odradiť a som za to nesmierne vďačná, našla som sa v tom a neskutočne ma to napĺňa. Neviem povedať čo by mohlo byť ľahšie, každý post je v niečom náročnejší a špecifický. Najťažšie je asi udržať koncentráciu po celú dobu a v náročnejších zápasoch je asi neupadnúť únave a udržať si tempo. Sašo bol mojou veľkou oporou. Aj keď zo začiatku sa mu to veľmi nepozdávalo, práve kvôli môjmu kolenu, bol vždy oporou, ale vedel ma aj dobre zdrbať. (haha)."

Sašo: "Na začiatku som nebol z toho nadšený, ale túto ženu sa nedá zastaviť, keď niečo chce. Ja v tom nikdy neprekážam a vždy ju podporím a pomôžem vo všetkom, kde sa dá a nedá. Myslím si, že spravila v bráne veľký pokrok za krátky čas a to jej nikto nevezme. Verím, že sa bude posúvať vyššie a vyššie a mňa bude mať samozrejme vždy po boku ako oporu."

Ako isto väčšina ľudí pohybujúcich sa vo florbale vie po sezóne obaja zo Snipers odchádzate prezraďte nám aké sú vaše ďalšie plány a kam povedú vaše kroky?

"Odpovieme spoločne nakoľko opäť budeme mať rovnaké pôsobisko a plány. Smerujeme do Švédska, keďže sme sa opäť chceli posunúť a cítili sme, že potrebujeme úplne zmeniť prostredie, aby nás to viac nakoplo. Zakotvíme v Štokholme, kde budeme obaja florbalovo pôsobiť, ale kam konkrétne si ešte necháme pre seba ,nakoľko to ešte nie je oficiálne uzavreté. Ale pravdepodobne budeme opäť obliekať rovnaké dresy. "

Čo očakávate od ďalšieho pôsobenia vo svete ? Ako dlho by ste chceli pobudnúť v zahraničí?  

Lea: "Určite očakávam nejaký posun vo florbale, ale aj celkovo v živote. Je to určité veľké sústo a ešte nás čaká veľa prekážok, ale ako sa vraví :"Bez práce nie sú koláče". Ako dlho pobudneme je všetko otázne. Uvidíme ako sa zabývame, aký budeme mať štandard a ako sa nám bude páčiť. "

Sašo: "Už som prežil novú etapu svojho života, keď som prišiel na Slovensko, a preto verím, že to bude pre mňa o niečo ľahšie a budem sa snažiť, aby aj Lea sa cítila dobre a nepochybovala v tomto rozhodnutí a nikdy ho neľutovala. Čas ukáže všetko, bude to na nás ako dlho tam budeme chcieť byť."

Za čím v klube vám bude najviac ľúto a načo sa najviac tešíte v novom klube?

Lea: "Určite za ľuďmi. Či už spoluhráčky alebo vedenie. Každý sa nejakým spôsobom uchová v mojom srdiečku. V novom klube sa teším na nejaký nový impulz a skúsenosti, ktoré tam môžem získať."  

Sašo: "Duša klubu sú vždy ľudia, preto budú chýbať najmä spoluhráči, tréneri a kamaráti. V novom klube sa teším na všetko, zmeny vždy produkujú rast."

Aký je váš florbalový sen?  

Lea: "Určite si zahrať v SSL , dávam si vždy na plecia veľa nárokov, ale nič neberiem za nemožné. A určite si na seba túžim obliecť reprezentačný dres." 

Sašo: "Chcem byt vždy lepší ako včera, nie vždy sa to darí vzhľadom na prácu a rôzne okolnosti, ale cieľ pre každého hráča je byť najlepším bez toho, to nemá význam robiť na 100 percent."

Prezradíte nám čo vám najviac vadí na partnerovi (úsmev)? 

Lea: "Neberiem nič vyslovene žeby mi to vadilo, už sme si zvykli na to, akí sme a máme sa tak radi. Ale tie ponožky by mohol dávať do koša na bielizeň, uznávam." 

Sašo: "Na všetkom sa vieme dohodnúť a porozprávať sa, takže ak bude niečo nové dám vedieť."

Čo by ste chceli odkázať našim mladým Sniperom?

Lea: "Aby si išli zakaždým za svojimi cieľmi a makali. Ale hlavne, aby si ten florbal užívali."  

Sašo: Užívajte florbal, každý tréning a každý zápas. Sú to vaše najlepšie časy, nestrácajte ich na blbosti, emócie sú drahšie ako materiálne veci. "

Obom Vám prajeme na Vašej spoločnej ceste, či už florbalovej alebo životnej, veľa krásnych chvíľ a trpezlivosti. 

Foto archív Lea Kanderková