Juniori mali do sezóny výborný vstup, ešte do decembra boli bez prehry a AS Trenčín na nich strácal 5 bodov. Dá sa povedať, že dovtedy predvádzali svoj najlepší florbal?

"Treba povedať, že juniorská súťaž sa do istej miery považuje za „doplnkovú“ pre dorastencov, či talentovaných starších žiakov, preto by som sa nechcel držať pojmu „ich najlepší florbal“. No aj napriek tomu, že prvá prehra prišla až v januári, uznávam, že chalani hrali naozaj dobre a uvoľnene, bez nejakého tlaku."

Ako kabínu ovplyvnilo zranenie Matúša Očkaika, ktoré bolo naozaj vážne..

"Popravde, za 18 rokov, čo som vo florbale, som sa nestretol s takto závažným zranením, no chalani na to reagovali stmelením kolektívu a chceli vyhrať každý zápas aj za Matúša. Deň na to sme hrali proti FBC Trenčín a napriek mojim obavám, že chalani budú mať nejaký blok a nebudú hrať naplno, odohrali zápas na 100 %."

Paradoxne Juniori svoj prvý zápas v sezóne prehrali až v roku 2025, keď nestačili na AS, a teda prehrali v opakovanom zápase z novembre, kedy sa zranil Očkaik. V čom sa lámal zápas?

"Tento zápas sme prehrali na šance, pretože sme ich začali premieňať až v tretej tretine, keď už bolo neskoro. Aj keď sme sa snažili držať loptu a mať hru pod kontrolou, rozhodujú góly, a tie sa AS podarilo streliť viac – povedal by som, že z menšieho počtu šancí."

Hoci Snipers ešte dokázali vyhrať v Košiciach nad ATU, vzápätí prišli tri prehry za sebou. Dá sa povedať, že na tím prišla menšia herná kríza?

"V tom období sa to na nás trochu nakopilo – zranenia, smola a, samozrejme, aj naša aktuálna forma bola v tom čase naozaj zlá."

Úvodné kolo v play off Juniori zvládli, Prešov vyradili v najkratšom možnom čase. Zdalo sa, že kríza je preč, súhlasíte?

"V základnej časti sme sa na súpera pripravovali len minimálne a skôr sme sa sústredili na náš výkon. No na Prešov sme sa už konkrétne pripravili a minimálne domáce zápasy sme zvládli presne tak, ako som si to predstavoval. Zápas v Prešove bol už vyrovnanejší, no cieľ bol jasný – ukončiť sériu tam a ísť domov za stavu 3:0."

Semifinále nezačali hráči ideálne, po tesnej domácej prehre 4:5 museli doťahovať stav v sérii. Napokon si vybojovali postupový mečbal, ten však v Košiciach nepremenili a o všetkom sa rozhodovalo v Bratislave. Ako ste videli prvé štyri zápasy?

"Rozhodujúci zápas sa žiaľ nevydaril, keď mužstvo po bojovnom výkone nestačilo na Florko na samostatné nájazdy. Ak by ste mohol, zmenili by ste niečo v tomto zápase?"

Rozhodujúci zápas sa žiaľ nevydaril, keď mužstvo po bojovnom výkone nestačilo na Florko na samostatné nájazdy. Ak by ste mohol, zmenili by ste niečo v tomto zápase?

"Prvé štyri zápasy boli ako na hojdačke. Prvý zápas sme napriek vedeniu a, dovolím si tvrdiť, aj hernej prevahe prehrali po našich hlúpych chybách, keď sme „vypli“ v druhej tretine, čo nás stálo celý zápas. Záverečný tlak nám priniesol „len“ dva góly, no nie výhru. Druhý zápas bol úplne iný – prvú tretinu sme vyhrali 5:1 a v zvyšnej časti zápasu sme dokázali na každý gól Florka odpovedať ďalším, čím sme si ustrážili výhru. V Košiciach bol cieľ jednoznačný – vyhrať tretí zápas, aby sme získali trochu pohody do nedele, čo sa nám aj podarilo. Paradoxne, práve tá pohoda nám v nedeľu nepomohla – Florko hralo výborne a prehrali nás vo všetkom. Nevedeli sme na to správne reagovať a nevychádzalo nám prakticky nič.!

S odstupom času, ako hodnotíte sezónu? Dá sa povedať, že mohla byť aj lepšia, ak by z mužstva v závere sezóny nevypadli zranení hráči, ktorí potom v play off chýbali?

"Sezónu hodnotím jednoznačne ako úspešnú. Stanovili sme si cieľ získať medailu, čo sa podarilo. Samozrejme, mrzí nás, že sme mohli hrať aj finále a boli sme od neho naozaj len kúsok, no určite to nepovažujem za neúspech. Pred sezónou, keď nám z tímu odišli hráči ročníka 2005, som vedel, že strácame silné individuality, a preto sa naša hra musela viac zamerať na tímový výkon – čo sa, podľa mňa, podarilo. Ako bonus sa počas sezóny vyprofilovali aj noví lídri v podobe Sama Nyitraya, Tobiasa Pauhofa či Mareka Paceka, ktorý sa vrátil po zranení. Myslím si, že to bola skvelá kombinácia perfektného tímu a silných individualít. Jediné, čo ma mrzí, je, že sezóna bola poznačená častými absenciami – ani na jednom zápase a, bohužiaľ, ani na tréningu som nemal plný stav hráčov. Neustále nám chýbali dvaja-traja hráči – keď sa jeden vrátil, prakticky okamžite vypadol iný. Je to však súčasť športu, takže to beriem len ako vedľajšie negatívum."

Výhodou pre Snipers do budúcna môže byť aj to, že za Juniorov nastupovali viacerí dorastenci, ktorí sa napriek svojmu veku v súťaži nestratili, bude sa na tomto stavať?

"Jednoznačne áno. A práve to som spomenul už v prvej otázke – táto liga je určená hlavne pre týchto hráčov. Zapracovali sme do základu niekoľko hráčov ročníka 2009, ktorí sa výborne uchytili, a dokonca aj jedného hráča ročníka 2010, ktorý rovnako nesklamal a ukázal, že si miesto zaslúžil. Bolo dôležité, že sa presadili už tento rok a hrávali pravidelne – o to ľahšie to bude pre nich aj pre nás v nasledujúcej sezóne, kde bezpochyby dostanú miesto."

Potešiteľnou správou je aj to, že viacerí Juniori sa dostali do A-mužstva a medzi mužmi sa nestratili, čo na to hovoríte?

"Keď som pred touto sezónou preberal mužský tím, jedným z mojich hlavných cieľov bola integrácia juniorov do mužského tímu – čo sa podarilo. Som rád, že Marioth, Samo Nyitray, Ondrejíčka či Citovický sa dokázali presadiť už túto sezónu v MEX. Celkovo sa pohľad juniorov na mužský tím zlepšil, čo je dôležité pre nasledujúcu sezónu z pohľadu oboch tímov – MEX aj JEX."

Foto: Michal Tarabik