Všetky tri naše družstvá so striebornými medailami.

V dňoch deviateho až jedenásteho júna sa v Topoľčanoch uskutočnil ďalší ročník Slovenského pohára v mládežníckych kategóriách. Na tomto medzinárodnom turnaji sme mali trojnásobné zastúpenie. Do bojov sme vyslali družstvá mladších a starších prípravkárov a družstvo mladších žiakov Orange. Všetky tri družstvá si priniesli domov strieborné medaily.

Prinášame vyjadrenia pánov trénerov Petra Pauhofa a Petra Bangu k účinkovaniu ich družstiev na turnaji.

Peter Pauhof (mladšia a staršia pripravka)

Slovenský pohár v Topoľčanoch hodnotím z pohľadu prínosu pre deti veľmi kladne, keďže obe prípravky či už staršia alebo mladšia odohrali veľmi dobré a kvalitné zápasy, ktoré deti posúvajú vpred .

To isté sa dá povedať aj o samotnej hre oboch družstiev. Oba tímy predvádzali pekný florbal a v každom zápase sa bolo na čo pozerať. Obom tímom sa podarilo postúpiť až do finále, takže aj z tohto hľadiska som nadmieru spokojný a myslím, že po počiatočnom sklamaní aj rodičia a deti .

Keďže program turnaja bol dosť rozťahaný, voľný čas sme spolu s rodičmi, ktorí deti sprevádzali, využili na výlety do okolia Topoľčian. Utužil sa tak nielen kolektív detí ale aj rodičov, čo považujem tiež za veľké pozitívum.

Na záver sa chcem ako tréner poďakovať deťom za peknú hru a rodičom za podporu a povzbudzovanie.“

Peter Banga (mladší žiaci Orange)

Druhý väčší turnaj v poradí bol Slovenský pohár, kde sme konečne nastúpili v plnom zložení okrem jedného hráča, ktorý nemohol hrať kvôli zdravotným problémom. Napriek tomu ale tento hráč prišiel, pretože chcel byť s tímom a podporovať ho aj keď sám nehral. Týmto sa v konečnom dôsledku zaslúžil o to, aby ako prvý zdvihol pohár nad hlavu. Tak a teraz k zápasom. Turnaj sme začali proti Ice players Sereď, kde sme jasne dominovali aj keď si chlapci zvykali na väčšie ihrisko, tak tento zápas mali pod kontrolou a v pohode ho zvládli (4:0). Nasledujúci zápas o pár hodín neskôr sme hrali proti českému tímu Jablunkov. Vedel som, že proti tomuto tímu nemôžeme hrať otvorenú partiu, inak by to nedopadlo dobre, takže pokyny boli jasné, držať dlho stav 0:0 poprípade 0:1 a vyčkávať na naše šance. Hovoril som chlapcom, že my určite dva góly dáme, len musíme makať, brániť a nechať na ihrisku srdce. A presne to sa aj stalo. Tri rýchle brejky a na tabuli svietilo na konci skóre 3:1. Takže Mystic Bongo prvý krát zaúradoval. Na ďalší deň sme hrali zápas o prvé miesto v skupine proti Piešťanom. Keďže v piešťanskom družstve som videl pár šikovných a rýchlych hráčov, pokyny boli znovu jasné – držať dlho stav 0:0 alebo 0:1, blokovať strely, zdvojovať a nechať znova na ihrisku srdce. Zápas skončil 1:1, čiže polovicu úlohy moji “vojaci“ zvládli, no v zakončení sme zlyhali. Po tomto zápase sme skončili na prvom mieste v základnej skupine a tak sme čakali koho nám pridelia vo štvrťfinále. Prišla nedeľa a teda vyraďovací deň D. Do štvrťfinále sme dostali Ibf Pressburg, tím, ktorý mal zopár šikovných floorballistov/hokejistov, no videl som, že boli nervózni a robili zbytočné chyby, ktoré vyplývali z ich emócií. Po raňajkách som si chlapcov zvolal do konferenčnej miestnosti v hotely, kde sme vyše hodiny preberali chyby, ktoré sme robili v zápasoch a pokyny, ktoré som určil na vyraďovaciu časť. Na zápas s Pressburgom boli nasledujúce pokyny – pri štandardných situáciách rozobrať hráčov osobne a dohrať tak celé striedanie. A hlavne pripomínanie hráčom, ktorí tak isto v mojom tíme ľúbia podľahnúť emóciám aby boli pokojní, lebo príde čas, že budú oplácať a potom to bude len na našom hráčovi, či mu to vráti naspäť alebo budeme mať presilovku. A samozrejme pokyny ako nechať na ploche srdce, blokovať strely a zdvojovať, som zdôrazňoval pred každým zápasom. A presne to sa aj stalo .Dlho bolo 0:0, potom prišlo to, čo som predpovedal a to bolo kopnutie hráča na zemi v zápale emócií a náš hráč sa len zdvihol a odišiel preč. Čiže nasledovala presilovka, počas ktorej sme dali gól a zápas sme vyhrali 1:0. O necelú hodinku prišlo semifinále proti domácim Topoľčanom. Ti boli favoriti na víťaza turnaja, veľmi šikovní chlapci. No my sme zahrali jeden z najlepších zápasov, kde sme doslova nechali srdce na ploche a tesne pred koncom sme vyrovnali na 2:2 a potom po nájazdoch, počas ktorých nás podržal náš brankár sme postúpili do finále. 20 minút po semifinále sme nastúpili na finále proti Piešťanom, s ktorými sme remizovali v základnej skupine. Tento zápas hodnotím ako najlepší zápas, ktorý odohral Snipers Bratislava Orange. “Vojaci“ plnili všetko čo som im nakázal a hrali s chuťou vyhrať tento turnaj. Vyhrávali sme 2:1 mohli sme dať na 3:1, 4:1 no miesto toho sme dostali 2 minúty pred koncom gól na 2:2. Po ďalšej remíze s Piešťanmi 2:2 sme znovu išli do nájazdov. Tieto nájazdy boli napínavé a vyrovnané. Po prvých troch nájazdoch bolo 2:2 a tak nasledovala rýchla smrť, kde v piatom kole rozhodli Piešťany a mohli sa tak radovať z triumfu na Slovenskom pohári. Na našej strane zavládlo veľké sklamanie, chlapci veľmi chceli vyhrať, no v konečnom dôsledku som veľmi spokojný s predvedenými výkonmi mojich hráčov.

Chcel by som sa veľmi poďakovať všetkým rodičom alebo inak povedané Ultras Snipers Orange, ktorí prišli s deťmi a postarali sa o vynikajúcu kulisu a o príjemný program, ktorí sme spolu strávili. A samozrejme nemôžem zabudnúť spomenúť naše malé roztlieskavačky, ktoré majú tak isto zásluhu na tomto “úspechu“.

Fotoalbum z turnaja si môžete pozrieť tu